V polovici 20. storočia s nárastom počtu áut a zrýchlením urbanizácie výrazne vzrástol výskyt dopravných nehôd. Tento jav vyvolal rozšírené obavy o bezpečnosť premávky na celom svete a krajiny si uvedomili naliehavú potrebu vyvinúť jednotný systém dopravných značiek, aby sa znížilo množstvo nedorozumení a nehôd spôsobených nekonzistentnými značkami.
Dôležitým medzníkom v tomto úsilí bolo podpísanie Viedenského dohovoru o medzinárodnej cestnej premávke v roku 1968. Cieľom dohovoru je posilniť medzinárodnú spoluprácu v oblasti bezpečnosti cestnej premávky a vypracovať jednotné pravidlá cestnej premávky a normy značenia na zlepšenie bezpečnosti a efektívnosti využívania ciest. V tejto súvislosti výstražný trojuholník bol oficiálne uznaný ako varovný znak, symbolizujúci varovanie pred potenciálnym nebezpečenstvom. Dohovor stanovuje, že výstražný trojuholník by mal mať červený okraj a biely základ, aby sa zabezpečila vysoká viditeľnosť v rôznych prostrediach.
Dizajnový koncept výstražného trojuholníka je založený na reakcii ľudskej psychológie na vizuálne podnety. Červená sa zvyčajne spája s varovaniami a nebezpečenstvami a ostrý tvar trojuholníka dokáže rýchlo upútať pozornosť. Tento dizajn zaisťuje, že vodiči môžu rýchlo identifikovať a reagovať v prípade núdze, čím sa účinne znižuje počet nehôd.
Aj medzinárodné spoločenstvo zvyšuje dopyt po štandardizácii dopravného značenia. Dopravná mobilita sa zvyšuje, vďaka čomu je cestovanie cez hranice bežnejšie. Aby vodiči z rôznych krajín rozumeli dopravným značkám na zahraničných cestách bez prekážok, sú obzvlášť dôležité jednotné štandardy trojuholníkových výstražných značiek. Prostredníctvom štandardizácie sa môžu vodiči rýchlo prispôsobiť cestám v rôznych krajinách, čím sa zvýši bezpečnosť jazdy.
